História školy
Historické fotografie školy
- 50
Historická budova školy z pohľadu architektúry
https://www.vets.cz/vpm/mista/obec/3477-nitra
Výňatok z knihy:
Architektúra 20. storočia v Nitre. Stav poznania
E-kniha- Vydavateľstvo
- Juraj Novák, 2023
- Počet strán
- 212
Monografia je príbehom architektúry jedného mesta. Je príbehom o tom, ako Nitra vyzerala (mohla vyzerať) a aký je jej súčasný urbanistický šat. Určite poteší nielen každého rodeného Nitrana. Je písaná zrozumiteľne, vecne s didaktickým zreteľom, ale zároveň odborne korektne s inštrumentáriom adekvátneho pojmového aparátu. Odborne vysoká fundovanosť je znakom silného zanietenia oboch autorov témou. Jej prehľadné členenie a kvalitné obrazové reprodukcie zvyšujú celkovú atraktívnosť publikácie. Autori majú ambíciu osloviť nielen teoretikov architektúry, ale tiež študentov humanitného i technického zamerania ako i širšiu verejnosť so záujmom o výtvarné umenie, resp. architektúru 20. storočia v regióne s presahmi k európskym vývinovým kontextom.
Štátna meštianska škola
- súčasná funkcia
Veda a vzdelávanie - adresa
Andreja Šulgana 1 (Číneš), Nitra - architekti
Singer Oskár - projekt
1933 - realizácia
1934
Vila riaditeľa št. meštianskej školy v Nitre (z dnešného pohľadu)
Táto pôvodne Štátna meštianska škola (dnes ZŠ kniežaťa Pribinu), sa nachádza na ulici Andreja Šulgana č.1 v Nitre na Číneši. Projektoval ju v roku 1933 známy nitriansky architekt, najvýraznejší predstaviteľ funkcionalistickej architektúry v Nitre - Ing. Oskar SINGER, architekt. V roku 1935 bola škola dokončená a jej súčasťou bola aj vila riaditeľa školy. Zaujímavosťou je, že hoci O. SINGER bol už v tom čase uznávaným projektantom, jeho meno sa v dobovom časopise z roku 1941 ako autora projektu neuvádza.
V článku sa budem detailnejšie venovať iba objektu vily, ktorý už v tom čase obsahoval niekoľko pozoruhodných riešení, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Vilu som prvýkrát videl zblízka až v roku 2025, hoci predtým viackrát upútala moju pozornosť pri pohľade z ulice. Tou zaujímavosťou bola veľká polkruhová terasa s polkruhovou železobetónovou strešnou pergolou, ktorú vzhľadom na značné vyloženie nesie jediný štíhly železobetónový pilier. Až pri pohľade zblízka som zistil, že táto pergola je v časti nad dverami vedúcimi na terasu zasklená pásovým svetlíkom zo sklobetónových tvárnic a to z dôvodu presvetlenia obývacej izby (vid prílohu).Ďalšou zaujímavosťou je návrh pôvodných, podľa francúzskeho architekta Le Corbusiera - pásových okien na poschodí objektu, nad pergolou terasy. Podľa pôvodného projektu vily ktorý sa dodnes zachoval, boli tieto dve okná navrhnuté ako pásové, každá zostava v dĺžke 396 cm (!), v strede s pilierom rozmerov 30/45 cm. Je pravdepodobné, že tento odvážny návrh sa nerealizoval pre nemožnosť preklenúť železobetónovým prekladom vzdialenosť takmer 630 cm, ktorý by bol uprostred podopretý subtílnym pilierom z tehál a nie zo železobetónu. Podľa fotografie objektu po dokončení stavby, bol pilier nahradený širším murivom. Taktiež na prízemí bol návrh namiesto dvoch balkónových dverí s podobným pilierom uprostred, zmenený na dvojkrídlové dvere.
Zaujímavosťou, ktorú som si pri obhliadke ešte všimol, bol balkón na poschodí zo zadnej strany objektu, ktorý sa však v pôvodnom projekte nenachádza. Bol pravdepodobne dodatočne zrealizovaný, jeho fotografia z roku 1935 sa však nezachovala.
Ak by sme mali objekt posudzovať s odstupom času, možno konštatovať, že pôsobí na svoju dobu mimoriadne elegantne, s prvkami modernej funkcionalistickej architektúry. Jediná vec, ktorá by sa v dnešnej dobe možno riešila inak, je nevýrazný hlavný vchod do objektu a malý priestor zádveria. Všimol som si u viacerých podobných objektoch z tej doby, že vchody sa riešili iba jednokrídlovými dverami (v tomto prípade šírky 100 cm, bez konzoly nad nimi), takže som nemal dojem že ide o hlavný vchod. Trochu stiesnený pocit som mal v úzkej chodbičke zádveria so schodmi vedúcimi na zvýšené prízemie. Hovorí sa - vstupná časť domu je jeho vizitkou...
Nezvyklá je aj svetlá výška miestností. V tom čase bola vzhľadom na priestranné rozmery obývacích izieb (až 7 x 4,70 m) zvolená svetlá výška všeobecne 3 m, aby priestor pôsobil luxusne. Z dnešného pohľadu sa to zdá byť nevhodné a to najmä v prípade ostatných menších miestností, ale aj zbytočnosťou vykurovania priestoru 30-tich cm pod stropom. Podchodná výška suterénnych miestností je 2 m, nedosahuje ani dnes predpísaný minimálny rozmer 2,10 m.
Nezvyklé z dnešného pohľadu sú aj deliace priečky medzi miestnosťami, v projektovej dokumentácii uvedené ako 10- centimetrové. Neviem aký druh tehál sa na tento účel používal, jedno je však isté - zo zvuko-izolačnej stránky sú absolútne nevyhovujúce. Napríklad v prípade kúpeľne, susediacej so spálňou to muselo byť dosť nepríjemné. Mám dokonca osobnú skúsenosť, že takéto priečky sa použili aj medzi dvomi bytmi, čo už bolo absolútne neprijateľné.
Zvláštne je aj riešenie stropnej konštrukcie objektov z tej doby. Strop nad suterénom bol obyčajne železobetónový, ale stropy vyšších podlaží tvorili drevené trámy. U plochých striech bola posledná stropná konštrukcia opäť železobetónová. Dôvod mi nie je známy (možno finančná úspora). Zaujímavá je aj zmena pri riešení odvodu dažďovej vody z plochej strechy objektu. V projektovej dokumentácii je ešte na pohľadoch vidieť zakreslené ríny a zvody, no z fotografii po ukončení stavby je jasné, že sa od takého riešenia upustilo. Bolo prevedené na tú dobu modernejším riešením a to vytvorením atiky po obvode objektu, s odvodom dažďovej vody vnútornými zvodmi.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ešte pár informácií o autorovi riaditeľovej vily. Oskar SINGER sa narodil v roku 1899. Absolvoval nitrianske piaristické gymnázium a následne v roku 1919 začal študovať architektúru na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Po dvoch rokoch prestúpil na Nemeckú vysokú školu technickú v Brne, ktorú ukončil v roku 1925.
Po ukončení štúdia strávil istý čas vo Francúzsku, kde ho výrazne ovplyvnila funkcionalistická tvorba svetoznámeho architekta Le Corbusiera, s ktorým bol v osobnom kontakte. Po návrate na Slovensko pôsobil najprv na rôznych miestach a po osamostatnení v roku 1931 sa okamžite prihlásil k modernistickému hnutiu Bauhaus a Le Corbusierovým piatim bodom modernej funkcionalistickej architektúry (stĺpy, strešná záhrada, voľný pôdorys, pásové okná, voľná fasáda).
V roku 1939 emigroval do Veľkej Británie. V Londýne pracoval ďalej ako architekt a v roku 1972 zomrel.
Ing. arch. Oskar SINGER obohatil mesto Nitra viacerými hodnotnými dielami, ktoré invenciou predbehli svoju dobu a aj z dnešného hľadiska si zaslúžia obdiv a uznanie.
Alexander POTOK, 2026
Absolventi školy
Absolventi školy
